Podnebie
Podnebie našej Republiky určuje poloha v severnom miernom pásme, kde sa striedajú 4 ročné obdobia. Nad naše územie sa dostávajú oceánske vzduchové hmoty zo západu a kontinentálne vzduchové hmoty z východu. Oceánske vzduchové hmoty prinášajú vlahu a zmierňujú teploty. Kontinentálne vzduchové hmoty sú sprevádzané suchom. Vzhľadom na predĺžený tvar územia v rovnobežkovom smere majú na západe Slovenska o niečo väčší vplyv oceénske a na východe kontinentálne vzduchové hmoty. Jednotlivé prvky podnebia ovplyvňujú na Slovensku predovšetkým nadmorská výška.
Počasie sa charakterizuje ako momentálny stav ovzdušia.
Teplota vzduchu podmieňuje hlavne nadmorská výška. Na každých 100 m nadmorskej výšky klesá od 0,3°C do 0,7°C. V zime sa miestami vyskytujú teplotné inverzie, kedy je teplotný gradient opačný. Studený vzduch vtedy stečie do kotlín a dolín, kde je zamračené a chladno, kým na slnkomk vyhriatych vrcholoch hôr je vyššia teplota. V dlhoročných priemeroch je najchladnejší mesiac január. Priemerná januárová teplota je na Podunajskej nížine –1°C až –2°C. v ostatných nížinách a nízko položených kotlinách je o 1 až 2°C nižšia. S rastom nadmorskej výšky klesá a na najvyšších vrcholoch tatier dosahuje hodnotu –11°C. Najteplejší mesiac je obyčajne júl. Priemerné júlové teploty dosahujú na našich nížinách 20°C, ale na vrcholoch Tatier len okolo 4°C.
Zrážky padajú u nás vo forme dažďa i snehu. Najmenej zrážok spadne za rok v Podunajskej nížine okolo 520 mm. Najbohatšie na zrážky sú najvyššie pohoria. Najvlhším miestom na Slovensku je Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách (2 130 mm). Rozdelenie zrážok počas roka nie je rovnomerné. Na leto pripadá približne 40%, na jar 25%, na jeseň 20% a na zimu 15ˇročných zrážok.. Najdaždivejšie mesiace sú jún, júl, najmenej zrážok spadne v januári a vo februári. V zime padá veľká časť zrážok vo forme snehu.
Klimatické oblasti vyjadrujú priestorové rozdiely podnebia na našom území. Klimatické oblasti sú podmienené výškovou členitosťou Slovenska. Územia Slovenska je rozčlenené do troch klimatických oblastí: teplej, mierne teplej a chladnej.
1.Teplá klimatická oblasť: zaberá nížiny a nízko položené kotliny do nadmorských výšok 400 m. Má najviac slnečnéhop svitu a najvyššie teploty. Zrážok je pomerne málo, od 520 do 750 mm.
2.Mierne teplá klimatická oblasť: nadväzuje na predošlú a siaha do nadmorských výšok 800 m. Zrážok spadne viac ako v teplej klimatickej oblasti. Ä
3.Chladná klimatická oblasť: sa vyskytuje v najvyšších polohách pohorí v nadmorských výškach nad 800 m. Zrážok je najviac. V Tatrách dosahujú až 2 000 m ročne.
Slovensko leží v miernom pásme s pravidelným striedaním ročných období. Vzdialenosť od mora spôsobuje, že podnebie u nás má prechodný ráz medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím.Na západe Slovenska majú väčší vplyv oceánske a na východe kontinentálne vzduchové hmoty. Podnebie Slovenska najviac ovplyvňuje nadmorská výška, menej orientácia strání voči svetovým stranám a členitosť povrchu.
Počasie sa vyznačuje veľkou premenlivosťou. Pozdĺž polárneho frontu putujú cez naše územie od západu na východ cyklóny a anticyklóny. Ich prechod sa prejavuje rozdielnym počasím.
Pri cyklonálnych situáciách je oblačné počasie s výdatnými zrážkami. Cyklonálny ráz počasia u nás prevažuje v zime a na jar. Najtypickejšie sa prejavuje v júni a v júli – Medardova kvapka.
Pri anticyklonálnej situácii býva jasné, slnečné počasie, vysoké teploty v lete, silné mrazy v zime. Typické počasie (teplé a suché) je na jeseň počas babieho leta. Okrem putujúcich cyklón a anticyklón počasie u nás ovplyvňujú i stacionárne cyklóny a anticyklóny.
Významný činiteľ, ktorého vplyv sa prejavuje na zmenách teploty, zrážok, slnečného žiarenia, veternosti je nadmorská výška. Členitosť územia Slovenska zapríčiňuje výrazné rozdiely medzi počasím územne blízkych regiónov.
Teplota vzduchu – najteplejšie sú nížiny. Podľa dlhodobých priemerov najteplejšie miesto je na Podunajskej nížine v okolí Štúrova s priemernou ročnou teplotou 10,4°C. Najchladnejšie sú vrcholy najvyšších hôr. Lomnický štít má priemernú ročnú teplotu -3,7°C.
Najteplejším mesiacom na Slovensku je júl (zriedka august, jún). Priemerné júlové teploty dosahujú 20°C, v Tatrách okolo 4°C. Najvyššiu okamžitú teplotu (+39°C) namerali v Komárne.Najchladnejší mesiac je január. Priemerná januárová teplota je na Podunajskej nížine -1 až -2°C, s rastom nadmorskej výšky klesá, na najvyšších vrcholoch Tatier dosahuje až -11°C. Najnižšiu teplotu -41°C namerali pri teplotnej inverzii vo Zvolenskej kotline pri Vígľaši 11.2.1929. Teploty sa charakterizujú i dňami s extrémnymi teplotami. Počet mrazových dní: Bratislava 90, Košice 110, Poprad 160, Lomnický štít 280, počet letných dní: Podunajská nížina 70.
Podnebie Slovenska sa nachádza ne rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:
- Nížiny
- A.a Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo.
- A.b Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide oVýchodoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice.
- Kotliny
Priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v rozmedzí 15 - 18,5 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina.
- Hory
Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je pod 15 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický štít.