Rastlinstvo
Potenciálna vegetácia je u nás les. S rastúcou nadmorskou výškou teploty klesajú a zrážky sa zvyšujú. Vytvárajú tak vegetačné stupne. Najnižšie časti asi do 550 metrov zaberá dubový stupeň, kde prevládajú dubo-hrabiny a dúbravy. Nad ním sa rozprestiera bukový stupeň, siaha asi do 1250 metrov. Prevládajú tu suverénne bučiny a jedľobučiny. Najvyšší lesný stupeň je smrekový, siahajúci po hornú hranicu lesa. Nad smrekovým stupňom je kosodrevinový stupeň, kde sa nachádzajú rozsiahlé a súvislé porasty kosodreviny. Najvyšší stupeň je alpínsky, siahajúci až po najvyššie tatranské končiare. Táto schéma vegetačných stupňov neplatí pre Tatry, pretože takéto pohoria siahajú až vysoko nad hornú hranicu lesa. Na južnej strane Vysokých Tatier chýba na rozsiahlejších plochách buk a aj jedľa je tu zriedkavejšia. Vegetačné stupne sú narušené aj na miestach, ktoré sú ovplyvnené geologickým podkladom alebo vodou.Nad plytkých vysychavých pôdach sa udržali teplomilné dúbravy s dubom a niektoré stepné druhy ako byliny a kroviny. V záhorskej nížine sa nachádzajú borovicové porasty s prímesou dubov. Na nivách riek sa zasa vyskytujú lužné lesy zložené z vŕb a topoľov. Najlepšie sa udržali na nive rieky Dunaj. V nížinách, ktoré sú zamokrené sú zastúpené jeľšové lesy.
Celé územie Slovenska sa nachádza v oblasti zmiešaných lesov mierneho pásma. Rastlinstvo v rôznych oblastiach je rôzne, a to podľa podnebia, podľa druhov a typov pôdy. Srastúcou nadmorskou výškou je chladnejšie podnebie, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy a skracuje sa vegetačné obdobie. Preto s rôznou nadmorskou výškou súvisia aj rôzne rastlinné spoločenstvá – vytvárajú jednotlivé výškové rastlinné - vegetačné stupne.
Na Slovensku rozlišujeme päť vegetačných stupňov a lužné lesy.
Vegetačné stupne:
-
stupeň dubových lesov,
-
stupeň bukových lesov,
-
stupeň smrekových lesov,
-
stupeň kosodreviny,
-
stupeň alpínskych lúk.
Stupeň dubových lesov
-
nachádza sa v teplých nížinách až v priedhoriach vrchov do 550 metrov nad morom,
-
hlavná drevina je dub a hrab,
-
je prevažne odlesnený a využívaný na poľnohospodárstvo.
dub
Stupeň bukových lesov
-
nachádza sa v mierne teplom a vlhkom podnebí, v pohoriach vo výške od 550 do 1 100 metrov nad morom,
-
hlavná drevina je buk,
-
v prirodzených porastoch tu rastie aj javor a jedľa.
bukový les
Stupeň smrekových lesov
-
nachádza sa v oblastiach s chladnejším podnebím, vo výške od 1 100 do 1 600 metrov nad morom,
-
hlavná drevina je smrek,
-
tvorí hornú hranicu lesa.
smrek
Stupeň kosodreviny
-
nachádza sa v Tatrách a Nízkych Tatrách vo výške od 1 600 do 1 800 metrov nad morom,
-
nachádza sa aj vo vrcholových častiach Malej a Veľkej Fatry,
-
kosodrevina je druh borovice.
kosodrevina
Stupeň alpínskych lúk
-
nachádza sa v najvyšších častiach Tatier a Nízkych Tatier vo výške viac ako 1800 metrov nad morom,
-
rastú tu rastliny, ktoré dobre znášajú chladné podnebie,
-
hospodárskou činnosťou človeka vznikli v najvyšších častiach kosoreviny Veľkej a Malej Fatry hole – lúky s trávnatým porastom,
-
nad týmto stupňom sa nachádzajú len holé skaly miestami porastené lišajníkmi a machmi.
Lužné lesy
-
nachádzajú sa popri riekach v rôznej nadmorskej výške,
-
závisia od hladiny podzemnej vody,
-
súvislé porasty sú pri rieke Morava, Dunaj a Latorica,
-
hlavnou drevinou sú topole, vŕby, jelše,
-
pri riekach v horských oblastiach sa často vyskytuje smrek.
lužné lesy
OCHRANA RASTLINSTVA
Lesy pokrývajú približne 40% územia Slovenska. Majú mimoriadny význam pre život na celej Zemi, napríklad:
-
produkujú kyslík,
-
sú dôležité pre zachovanie druhov,
-
majú hospodársky význam,
-
sú dôležité pre zdravie človeka,
-
korene stromov spevňujú pôdu,
-
zachytávajú prach a hluk,
-
vplývajú na teplotu a vlhkosť krajiny,
-
poskytujú možnosti na rekreáciu a turistiku.
Veľká časť lesov je poškodená činnosťou človeka, rôznymi kalamitami a škodcami. Niektoré rastliny sú na pokraji vyhynutia, a preto si vyžadujú ochranu.