Všeobecné

15.10.2010 20:13

 

Obyvateľstvo

K 31. decembru 2008 mala Slovenská republika 5 412 254 obyvateľov.
Pre rozvoj počtu obyvateľstva má rozhodujúci význam prirodzený prírastok. Najvyššiu hodnotumal v 50. rokoch – 16-17%., odvtedy prirodzený prírastok stále klesá, v súčasnosti dosahuje 4-5%. (priemerná pôrodnosť 14-15%., úmrtnosť 10%.). Vysoký prirodzený prírastok je na severe a východe Slovenska (Dolný Kubín, Stará Ľubovňa, Poprad), kde je i najvyššia pôrodnosť (20%.).Nízky prirodzený prírastok je v južných oblastiach Slovenska (Levice, Komárno, Lučenec a Veľký Krtíš), kde je i najvyššia úmrtnosť (13 až 14 %.).
 
Demografický vývoj v minulosti silne ovplyvňovala emigrácia. Prúdy vysťahovalectva smerovali do Budapešti a Viedne v 19. storočí, do USA, Kanady a Argentíny začiatkom 20. storočia, odsun karpatských Nemcov a výmena Maďarov (1945-1946), emigračné vlny 1948, 1968. Emigrácia do Českej republiky, hlavne na Ostravsko.
Vnútorná emigrácia - obyvateľstvo SR smeruje z vidieka do priemyselných miest, horské oblasti sa postupne vyľudňujú, najväčší migračný prírastok zaznamenali: Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra, Prievidza. Vekové zloženie obyvateľov Slovenska je priaznivé. Stredná dĺžka života (73 rokov) je nižšia ako európsky priemer. Ženy sa dožívajú vyššieho priemerného veku (76 rokov), muži iba 69 rokov.
 
Hustota zaľudnenia – Slovensko v porovnaní s inými európskymi krajinami je priemerne zaľudnená krajina – 109 obyvateľov na km2. Osídlenie jednotlivých regiónov je nerovnomerné.Najviac ľudí je sústredených v mestách, v kotlinách a v nížinách. Najhustejšie zaľudneným regiónom je Trnava s okolím, najmenej zaľudnený je región Svidník. Absolútne najmenej zaľudnené sú však pohoria.
 
Národnostné zloženie – na Slovensku je pestré národnostné zloženie. Z celkového počtu obyvateľstva 85,7% tvoria Slováci. Najsilnejšie zastúpenou národnostnou menšinou sú Maďari (10,8%), ktorí obývajú územie pri južnej hranici a tvoria väčšinu v okresoch Dunajská Streda (87,2%) a Komárno (72%). Na východnom Slovensku žijú Rusíni a Ukrajinci (0,58%), Rómovia (1,52%) žijú rozptýlení po celom území štátu. Česi tvoria 1% obyvateľov Slovenska, žijú prevažne v mestách. Najnižšie zastúpenie majú Nemci a Poliaci (0.1%).
 
Náboženstvo – Slovensko je krajina s dávnou kresťanskou tradíciou. K veriacim sa hlási 72,8% obyvateľov. Prevláda vyznanie rímskokatolícke (60,4%), nasleduje evanielické (8%), gréckokatolícke (3,4%).
 
Zamestnanosť – odzrkadľuje hospodársku úroveň štátu. V Slovenskej republike je približne 41,4% obyvateľov pracovne činných, podiel žien na celkovej zamestnanosti je 45,8%. V súlade s celosvetovým trendom klesá i u nás podiel zamestnaných v poľnohospodárstve a v priemysle vzrastá podiel zamestnaných v nevýrobných odvetviach, v obchode, v doprave, v školstve, v zdravotníctve a v ostatných službách.

 

 
Sídla
Sídelná štruktúra Slovenska je výsledkom historického a ekonomického vývoja. Slovensko má pomerne hustú sídelnú sieť. Odhaduje sa, že na Slovensku je vyše 7000 sídiel, ktoré sú zlúčené do 2834 obcí. Najväčší počet obcí tvoria vidiecke sídla (90%), žije v nich 42% obyvateľstva. Miestje len 136, žije v nich viac ako polovica obyvateľov (58%).
 
Vidiecke sídla – z geografického hľadiska ich delíme na súvislé čiže kompaktné a rozptýlené. Nachádzajú sa v rôznych nadmorských výškach, majú rôzny pôvod, pôdorys a z hospodárskeho hľadiska aj rôzne funkcie (obytnú, poľnohospodársku, priemyselnú, rekreačnú).
Kompaktné sídla v nížinách, kde boli najlepšie podmienky pre hospodársku činnosť, sú rozlohou a počtom obyvateľstva najväčšie. Prevládajú sídla od 1000-2000 obyvateľov a sídla od 2000 do 5000 obyvateľov tvoria prechod k mestským sídlam, majú prevahu nepoľnohospodárskeho obyvateľstva.
Horské oblasti sa vyznačujú malými sídlami. Pre nedostatok poľnohospodárskej pôdy sa zameriavali na iné aktivity – vynikli tu osady drevorubačské, banícke, uhliarske.
Rozptýlené vidiecke sídla vynikali v horských oblastiach severného a stredného Slovenska v 16.-18. storočí. Boli to kopanice (Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, Javorníky), lazy (Krupinská planina, Poľana a Slovenské Rudohorie, rale (Orava), štále (okolie Novej Bane). Mnohé z týchto samôt stratili pôvodnú obytno-výrobnú funkciu a zmenili ju na rekreačnú.
 
Vidiecke sídla v súčasnosti plnia prevažne obytnú funkciu. Väčšina obyvateľov z nich dochádza za prácou do miest a menších hospodárskych centier. Vidiecke sídla, v ktorých umiestnili priemysel majú priemyselnú funkciu. Vidiecke sídla v blízkosti atraktívnych turistických stredísk nadobúdajú novú funkciu – rekreačnú a turistickú.
 
Mestské sídla sa podľa veľkosti delia na:
  1. malé – 5000-20000 obyvateľov
  2. stredne veľké – 20000-50000, majú význam ako priemyselné strediská
  3. veľké mestá – od 50000 do 100000, sú to priemyselné a kultúrne strediská, sídla vysokých škôl a krajských úradov. V týchto mestách žije 13% obyvateľov Slovenska.
Veľkomestá nad 100000 obyvateľov sú dve – Bratislava, hlavné mesto Slovenska, Košice metropola východného Slovenska. Žije v nich 13% obyvateľstva.
Všetky naše väčšie mestá sú polyfunkčné, iba niektoré menšie mestá sú monofunkčné, napr. Trenčianske Teplice, Starý Smokovec, Stará Turá.
Mestá, v ktorých sa zachovali stredoveké jadrá s množstvom historických pamiatok, boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, napr. Banská Štiavnica, Kremnica, Levoča, Kežmarok, Bardejov, Prešov, Trnava...

  • Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky.
  • Najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov.
  • Najväčšiu hustotu zaľudnenia majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský.
  • Najväčšiu rozlohu majú mestá: Bratislava, mesto Vysoké Tatry a Košice.

Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na Spiši, Orave, Above a Zemplíne.

 

Späť