Košice

Košice sú centrom celého Východného Slovenska a sídlom Košického kraja a regionálnej samosprávy - Košického samosprávneho kraja. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom Košickej gréckokatolíckej eparchie, Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a sídlom metropolitu, štyroch univerzít, Ústavného súdu SR.

Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií aj s celoslovenskou pôsobnosťou, medzi ktoré patria Štátne divadlo Košice,Štátna filharmónia Košice, Slovenské technické múzeum, Východoslovenské múzeum,Východoslovenská galéria a Štátna vedecká knižnica. Sú označované za kultúrne centrum rómskej menšiny na Slovensku. Najväčšiu menšinu na území mesta tvorí maďarská menšina s podielom 3,78 % (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001).

Mesto hrá dôležitú rolu v dopravnom prepojení východ-západ, kde tvorí spojnicu medzi západnou a strednou Európou a Ukrajinou s Ruskom prostredníctvom širokorozchodnej železničnej trate. Košické medzinárodné letisko sprostredkúva rýchle spojenie so západnou a strednou Európou pre obyvateľov celého Východného Slovenska. V meste je zastúpený hutnícky a strojárenský priemysel, umiestnená je tu skupina firiem informačných a telekomunikačných technológií.

Košice majú silnú pozíciu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec vytvorilo v roku 2000 metropolitnýEuroregión Košice-Miskolc.

Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi gotickej,barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšiagotická katedrála na Slovensku Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta. V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov^[3], pričom v meste je asi 7000 ubytovacích lôžok.

Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.

Polohopis a prírodné pomery

Mesto leží vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, v blízkosti hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km) na križovatke historických obchodných ciest. Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené asi 400 km.

Mesto sa rozprestiera na oboch brehoch rieky Hornád v geografickom styku severného výbežku Východopanónskej panvy - Košickej kotliny akarpatského pohoria Slovenské rudohorie, ktoré mesto ohraničuje na severozápade masívom Čiernej hory a Volovských vrchov. Z východu ho obklopuje hradba Slanských vrchov sopečného pôvodu.

Centrum mesta leží v nadmorskej výške 208 metrov, najvyšším bodom mesta je vrch Hradová - 466,1 m n. m., ktorý patrí do masívu Čiernej hory.

Geológia

Tektonickej stavbe okolia Košíc dominuje hornádsky zlom, kolmo obmedzujúci gemerikum, veporikum a vnútrokarpatský paleogén od Východopanónskej panvy. Pozdĺž zlomu došlo v miocéne k silnej sopečnej aktivite v Slanských vrchoch. Južná a juhovýchodná časť mesta stojí na vápnitých íloch kochanovského súvrstvia sarmatského veku (miocén) a mladších riečnych pieskoch, štrkoch a hlinách kvartéru. Západná a severná časť mesta leží na starších horninách veporika a gemerika. V oblasti Ťahanoviec to sú granodiority až tonality komplexu Bujanovej a nadložné premenené pieskovce a zlepence a tiež mezozoické vápence patriace k veporiku. V západnej časti dominujú premenené horniny gemerika, hlavne fylity črmeľskej skupiny, zlepence a brekcie krompašskej skupiny a amfibolity a metabazity rakoveckej skupiny^[5]. Z nerastného bohatstva sú v severozápadnej časti mesta v masíve Bankov významnejšie ložiská magnezitu, ktoré sa do roku 1997ťažili a spracovávali v košickej magnezitke. V oblasti Jahodnej sa nachádzajú i dosiaľ neťažené bilančné zásoby uránovej rudy s významnou prímesou molybdénu.

Vodné toky

Mesto patrí do povodia riek Hornád - Slaná - Tisa. Rieka Hornád preteká východnou časťou mesta v smere sever - juh. Pravostrannými prítokmi Hornádu sú východo-západným smerom Myslavský potok a severozápadným smerom potok Čermeľ. Mestskou časťou Šaca v západnej časti mesta tečie zo severu na juh rieka Ida. Južne od Košíc sa do Hornádu vlievajú ľavostranné prítoky Torysa a Olšava. Ochranu pred povodňami zabezpečujú pre mesto priehrady na Hornáde Ružín I a Ružín II.

Mestská samospráva

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 1990 o meste Košice 401/1990 Zb. určil Košiciam štatút mesta spravovaného magistrátom, mestským zastupiteľstvom a primátorommesta.^[10] Novelizácia zákona z roku 2006 222/2006 Zb. rozšírila napríklad právomoci miestnych zastupiteľstiev mestských častí. ^[11]

Mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta a rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Má 80 poslancov, volených priamo podľa proporcionálneho princípu veľkosti jednotlivých mestských častí.

Primátor je výkonným a reprezentatívnym orgánom mesta, volený priamo na 4-ročné obdobie. Vedie rokovania mestského zastupiteľstva a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má dvoch námestníkov.

Mestská rada je výkonným a poradným orgánom primátora, skladá sa z 15 členov volených mestským zastupiteľstvom zo svojich radov, ďalej všetkých starostov jednotlivých mestských častí a primátora mesta.

Magistrát je odbornou a administratívnou zložkou, delí sa na oddelenia a referáty, na jeho čele stojí riaditeľ.

Mesto Košice je ďalej delené na 22 samosprávnych mestských častí, ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so starostami.