Kysuce

Kysuce

Kysuce sú región na severozápade Slovenska. Na západe hraničia s Českom a na severe sPoľskom.

Kraj sa nazýva podľa rieky Kysuca. Pohoria lemujú toky riek a ohraničujú tento kraj. Zo západu sú to Javorníky s najvyšším vrcholom Veľký Javorník (1 071 m n. m.), na severe Moravsko-sliezske Beskydy s najvyšším vrchom Veľkým Polomom (1 067 m n. m.). Z východu sú to Kysucké Beskydy s najvyšším vrcholom - symbolom Kysúc - Veľkou Račou vysokou 1 236 m n. m.. Časť južného územia pokrýva Kysucká vrchovina s najznámejším vrcholom Ľadonhora (999 m n. m.).

Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto Kysucké Nové Mesto, ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky Kysuca. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez Jablunkovský priesmyk do Tešína

Chránená krajinná oblasť Kysuce poskytuje možnosti rozvoja turistiky a horského osídlenia, akými sú agroturistika, poľovníctvo, rybolov, skalolezenie a iné. Aj napriek možnostiam turizmu je región tradične chudobnejší. Obyvatelia žijúci v izolovaných dolinách, musia dochádzať za prácou do vzdialenejších centier. Už z obdobia socializmu je známa tradícia každodednného a časovo náročného dochádzania Kysučanov do uhoľných baní v okolí Ostravy. Po páde komunizmu nastal v regióne úpadok priemyselnej výroby. To na Kysuciach ešte viac prehĺbilo sociálnu krízu. Rítus života na Kysuciach je výrazne ovplyvnený tradíciou katolíckej cirkvi. Pri súčasnej demografickej stagnácii na Slovensku si Kysuce zachovávajú pomerne vysokú pôrodnosť. Je to aj napriek tomu, že obyvatelia sa v množstve prípadov musia spoliehať na prácu mimo regiónu.

Výhodou Kysúc je blízkosť koridoru Košice-Žilina-Bratislava a Žilina-Ostrava. Po zotavení sa z hospodárskej stagnácie v 90-tych rokoch, možno očakávať oživenie Kysuckého regiónu.