Trnavský kraj

Trnavský kraj

Rozloha: 4 148 km2

Počet obyvateľov: 548 tisíc

Hustota zaľudnenia: 132 obyvateľov na 1 km2

Trnavský kraj patrí medzi menšie kraje Slovenska, jeho rozloha dosahuje len dve tretiny hodnoty priemerne veľkého kraja. Nachádza sa na západnom Slovensku, je úzky, pretiahnutý v smere severozápad- juhozápad- juh. Je jediným krajom republiky, ktorý hraničí s tromi štátmi. Na severozápade je hranica kraja súčasne štátnou hranicou s Českou republikou, na západe sa v dĺžke 10 km dotýka Rakúska a na juhu má dlhú spoločnú hranicu s Maďarskom. Okrem toho susedí s tromi krajmi. Na severe s trenčianskym, na východe s Nitrianskym a na západe s Bratislavským.

 

PRÍRODNÉ POMERY

 

            Územie kraja sa nachádza najmä v Podunajskej nížine, ktorá je od Záhorskej nížiny oddelená Malými Karpatmi a na severovýchode obrúbená výbežkom Považského Inovca. Z Podunajskej nížiny zasahuje na územie Podunajská pahorkatina a z nej predovšetkým Trnavská pahorkatina s Podunajskou rovinou. Zo Záhorskej nížiny je to Chvojnická pahorkatina a na severe Borská nížina. Okrajom sem zasahuje aj Dolnomoravský úval a Biele Karpaty. Najvyšší bod územia, 768 m. n. m., sú Záruby, ktoré sú zároveň najvyšším vrcholom Malých Kartpát. Najnižší bod, 110 m. n. m., je pri výtoku Malého Dunaja z kraja v katastri obce Okoč.

            Podunajská a Chvojnická pahorkatina sú pokryté prevažne sprašami. Na nich vznikli úrodné černozeme a hnedozeme. Podunajská rovina a Dolnomoravský úval majú čierne lužné pôdy a nivné pôdy. Na naviatych pieskoch Borskej nížiny sa vyvinuli prevažne hnedé lesné pôdy. Malé Karpaty, Považský Inovec ako jadrové pohoria a flyšové Biele Karpaty sú pokryté rendzinami a hnedými lesnými pôdami.

 

            Územie Trnavského kraja patrí k najteplejším na Slovensku. Na nížinách dosahuje priemerná teplota v júli + 20° C a v januári - 2°C. V letných mesiacoch býva asi 15 – 16 tropických dní / deň keď teplota dosiahne 30°C a viac /.

           

            Územie Trnavského kraja patrí k úmoriu Čierneho mora. Územím pretekajú alebo ho ohraničujú tri rieky: Dunaj s Malým Dunajom a Váh, ktoré zabezpečujú dostatok vody. Na juhu zasahuje na územie kraja aj Žitný ostrov, s podloží ktorého sa nachádzajú najväčšie zásoby pitnej vody na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Kraj je bohatý aj na termálne vody. Pri ich prameňoch vznikli Piešťany a Smrdáky, napr. v Sládkovičove a v Dunajskej Strede vznikli termálne kúpaliská.

 

            Pôvodne pokrývali značnú časť územia listnaté lesy. V súčasnosti je územie odlesnené, plochy lesov sú malé. Súvislejšie plochy sú v Malých Karpatoch, Považskom Inovci a v Bielych Karpatoch. Prevládajú spoločenstvá dubových a bukových porastov. V poslednom období sa opäť obnovujú lesné remízy v poľnohospodárskych plochách, ktoré slúžia na hniezdenie drobnej zvery a zároveň ako vetrolamy.

 

            Borovicové lesy na Záhorskej nížine nepatria k pôvodným porastom tejto klimatickej oblasti. Boli vysadené na odlesnených a eróziou postihnutých oblastiach, kde sa vytvorili piesky.

V zámockom parku v Hlohovci je najväčší sad platanov v strednej Európe.

 

            V kultúrnej stepnej oblasti sa vyskytujú: zajac poľný, chrček poľný, syseľ poľný, jarabica poľná, bažant poľný, škovránok poľný, vrana túlavá a ďalšie druhy poľnej zveri.

V lesoch sa vyskytujú najmä srnec hôrny, muflón, diviak lesný, kuna a veverička, spevavé vtáctvo, myšiak hôrny. V oblasti vodných plôch majú zastúpenie: kačica divá, potápka chocholatá, čajky, volavky, rybáre. Vo vodách riek a potokov žije čoraz menej rýb, resp. sa vôbec nevyskytujú.

Chránené oblasti kraja: CHKO Malé Karpaty, CHKO Biele Karpaty, CHKO Záhorie.

 

Počtom obyvateľov 548 tisíc je Trnavský kraj najmenší zo všetkých krajov Slovenska. Hustotou zaľudnenia 132 obyvateľov na km2  však presahuje celoslovenský priemer. K najhustejšie osídleným okresom v kraji patria okresy Trnava, Piešťany, Hlohovec a k najmenej osídleným okres Senica.

V národnostnej štruktúre prevláda národnosť slovenská(asi 72-73% pred národnosťou maďarskou(25%).Maďarská národnosť prevláda v okresoch Dunajská Streda a Galanta. V okrese Skalica je početnou národnosťou česká (3%-4%).

V kraji máme 249 sídiel z toho 16 miest, v ktorých žije polovica obyvateľov.

Najväčšie mestá sú: Trnava, Piešťany, Hlohovec, Dunajská Streda, najviac polyfunkčné mesto je najstaršie mesto SR Trnava. Najmenej obyvateľov spomedzi miest má Leopoldov, asi 4000.

Oblasť cestovného ruchu

Vďaka bohatým zdrojom termálnych a liečivých vôd a rozvinutému kúpeľníctvu, je Trnavský kraj atraktívnym regiónom. Významné postavenie majú kúpeľné mestá Smrdáky a svetoznáme Piešťany.

Piešťany sú najvýznamnejšie slovenské kúpele zamerané na liečbu reumatických ochorení a pohybového aparátu. Vďaka kvalite a rozsahu poskytovaných služieb sa radia medzi popredné kúpele Európy a sú vyhľadávané početnou medzinárodnou klientelou. Pramení tu desať prameňov s unikátnou sírnou termálnou vodou. Ťaží sa tu aj liečivé sírne bahno, ktoré patrí medzi najkvalitnejšie na svete. V malebnom prostredí Kúpeľného ostrova i v centre mesta sú kúpele moderne vybudovaným areálom s hotelmi a kúpeľnými zariadeniami. O zázračných účinkoch tunajších prameňov sa údajne vedelo už v 12. storočí.

Malé, tiché Prírodné liečebné kúpele Smrdáky ležiace v Záhorskej nížine, dostali pomenovanie podľa zápachu prameňov, ktoré majú najvyšší obsah sírovodíka vrámci európskych liečivých vôd. S vysokým percentom úspešnosti sa tu liečia kožné ochorenia.


Oblasť priemyslu a podnikateľských podmienok

Infraštruktúra a dostupnosť

  • Doprava je jeden z kľúčových faktorov rozvoja každej modernej spoločnosti.
    • Železničná doprava zohráva v kraji významnú úlohu. Dĺžka železničnej trate v trnavskom regióne je 304,45 km. Najhlavnejšie dopravné trasy sú Bratislava - Žilina, Trnava – Kúty, ktorá predlžuje južný železničný ťah na ČR.
    • Cestná doprava je nosným dopravným systémom v súčasnosti i v budúcnosti. Jej základom sú:
      • Diaľnica D1 – Bratislava (Petržalka – križovatka s D2) - Trnava – Trenčín – Žilina – Prešov – Košice
      • Rýchlostné cesty -R1 – Trnava–Nitra a R7 –Bratislava (D4)– Dunajská Streda
    • Pre leteckú dopravu prichádza do úvahy využitie medzinárodného letiska v Bratislave. V regióne sa nachádza letisko pri Piešťanoch s jednou betónovou vzletovou a pristávacou plochou.
  • Energetika - Trnavský región je významným zdrojom energie pre celé Slovensko najmä Atómovou elektrárňou Jaslovské Bohunice a Vodným dielom Gabčíkovo. V budúcnosti sa počíta s prechodom na ekologické obnovitelné zdroje energie (bioplyn, veterné elektrárne, využitie solárnej energie...)
  • V kraji je vytvorená hustá sieť zariadení vnútorného obchodu, pohostinstva a ubytovacích služieb, kde podniká takmer polovica z celkového počtu organizácií zameraných na tvorbe zisku a viac ako tretina živnostníkov v Trnavskom kraji.


Odvetvia priemyselnej výroby v regióne

· Strojársky priemysel – oprava železničných vozňov, výroba spojok, ložísk a príslušenstva pre automobilový priemysel

· Automobilový priemysel – najvýznamnejšou investíciou je investícia francúzskej spoločnosti PSA Peugeot Citroen, ktorá v Trnave realizovala výrobný závod.

· Kovovýroba a hutnícka druhovýroba – výroba a spracovanie drôtu, produkcia plechov a pozinkovaných výrobkov

· Textilný priemysel – konfekcia, výroba kravát, šálov, šatiek, pletené ošatenie a bielizeň

· Potravinársky priemysel – v nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu je rozvinuté spracovanie mlieka a mäsa, produkcia mliečnych a mäsových výrobkov, cukru, cukroviniek, trvanlivého pečiva a šumivých vín

· Chemický priemysel – vytvára veľkú časť produkcie kraja. Výroba čistiacich prostriedkov, náterových hmôt, liekov a liečebnej kozmetiky, viskóznych a polyesterových vlákien

· Drevársky priemysel – výroba drevotrieskového dyhovaného nábytku

· Sklársky priemysel – výroba sklených vlákien

· Papierenský priemysel – výroba etikiet, obalov a polygrafickej produkcie

· Cestovný ruch - podstatnú časť priemyslu „cestovný ruch“ v regióne tvorí svetoznáme kúpeľníctvo (reumatické a kožné ochorenia, ochorenia pohybového ústrojenstva), letný a poznávací turizmus

 

 

 

 

Kúpeľne mesto Piešťany, CHKO Malé Karpaty a krajské mesto Trnava priťahujú stále viac turistov.

Zaujímavé informácie o území CHKO Malé Karpaty získame na náučnom chodníku Smolenický kras, súčasťou ktorého je aj špeciálna archeologická časť Molpír. Sú aj rodiskom Štefana Baniča – vynálezcu padáka. Týmto vhodným prepojením prírodných, kultúrnych a historických informácií získame zaujímavé vedomosti o území. Vedomosti o hradisku Molpír doplní aj múzeum v Smoleniciach. Lákadlom pre turistov je aj zrúcanina hradu Branč, ktorá sa vyníma na kopci Myjavskej pahorkatiny – najväčšieho hradu Trnavského kraja. V Ducovom na vŕšku Kostelec pri Piešťanoch je Veľkomoravské hradisko. Neďaleko Piešťan v Ducovom na vŕšku Kostolec sa nachádza opevnené sídlo veľmoža a základy jednej z najstarších kresťanských stavieb – románskej rotundy z 10. storočia. Najstarším dokladom výtvarného prejavu je nález Moravianskej Venuše. Ide o sošku ženy, ktorej vek sa odhaduje na 22 500 rokov.

Najpozoruhodnejšou kultúrnou pamiatkou kraja je Kostolík sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch na Záhorí. Jediný kostolík z čias Veľkej Moravy sa tak radí medzi najstaršie stojace sakrálne stavby na Slovensku. Typologicky patrí do skupiny kostolov, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe v 8.-11. storočí.

Obdivovatelia technických pamiatok ocenia veterný mlyn v Holíči z 19. storočia. Trojpodlažný kamenný mlyn je posledným veterným mlynom na Slovensku

 

 

 

 

Okres Trnava:

Rozloha: 741 km2

Počet obyvateľov: 127tis.

Hustota:173obyv./km2

Súčasný okres Trnava leží v kraji Trnavskom a susedí s okresmi Piešťany, Hlohovec, Galanta, Senica. Rozlohou územia 741, 33 km2 a hustotou osídlenia 172,9 obyvateľov / km2 sa okres Trnava zaraďuje medzi najhustejšie osídlené okresy na Slovensku. Na území okresu prevláda slovenská národnosť(98-99%).

 

Povrch okresu Trnava sa rozprestiera na sprašovej Trnavskej pahorkatine a Podunajskej rovine. V západnej časti ležia Malé Karpaty tvorené vápencami, dolomitmi, zlepencami. V pohorí Malých Karpát sa nachádza sa najvyšší bod- Záruby(768 m n. m.).Juhovýchodom okresu preteká rieka Váh, jej výtok z územia okresu Šúrovce pri Váhu)je najnižším bodom územia. Územím pretekajú Dudváh, Blava, Trnávka.

S priemernou ročnou teplotou 9-10°C patrí územie do teplej oblasti Slovenska, vyššie položené časti Malých Karpát patrí do miernej oblasti (6-9°C) Slovenska. Značná časť územia bola v minulosti odlesnená, súvislejšie lesné porasty sa nachádzajú na svahoch Malých Karpát, kde rastú teplomilné dubové , dubovo-hrabové  a bukové porasty. Napriek rozsiahlej poľnohospodárskej činnosti sa na území okresu nachádzajú lokality-  lesné porasty, remízy aj na Trnavskej pahorkatine ä Lesný porast pri Brestovanoch, Zavare, pri Bučanoch, pri Vlčkovciach, Voderadoch apod.).

Archeologické nálezy dokazujú, že okres Trnava bol osídľovaný nepretržite od praveku. Jestvujúce vykopané pamiatky podávajú obraz o živote ľudí v mladšej dobe kamennej, teda 7000 rokov pred našim letopočtom. Ďalej jestvujú pamiatky po sídlisku ľudí v strednej dobe bronzovej (1500 – 1200 rokov pred n. l.). Prvú osadu založil roľnícky ľud v mladšej dobe kamennej. Hoci ľud, ktorý osídľoval túto lokalitu nie je presne známy svojim etnickým pôvodom, ani menom, no na základe formy nádob a podľa ozdôb na nich, ako i podľa čriepkov, ktoré sa tu vykopali, je možné hovoriť hypoteticky, na základe nepriamych dôkazov o dobe, práci a činnosti týchto ľudí. V roku 1959 archeologický výskum potvrdil existenciu starovekej osady, ktorá zanikla pravdepodobne tatárskym vpádom na Trnavsko v roku 1241.

Zaujímavé lokality

Smolenický zámok

Zámok postavený na začiatku 20. storočia na mieste hradu zo 14. storočia, ktorý na začiatku 19. storočia vyhorel.

 

Smolenice a okolie

Smolenice ležia na okraji trnavskej nížiny pod Malými Karpatmi. Turistický chodník Smolenický kras prechádza územím národnej kultúrnej pamiatky hradiska Molpír /400 m n.m./, kde bolo objavené praveké sídlisko, trácko – skýtske hradisko, keltské sídlisko a veľkomoravská osada a Národnou prírodnou rezerváciou Dolinou Hlboče o výmere 123 ha.

V dolnej časti Doliny Hlboče je jediný vodopád v Malých Karpatoch o výške asi 9 m. Súčasťou prírodnej rezervácie je Národná prírodná pamiatka jaskyňa Driny, jediná sprístupnená v Malých Karpatoch. Je to puklinová jaskyňa o dĺžke 680m, sprístupnených je 410 m. Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výplňou. Objavená bola v roku 1929 J. Baničom a J.Vajsáblom. Je prevádzkovaná v čase od 1.4. do 31.10. Tel.033/5586200. Vstup do jaskyne je v hodinových intervaloch od 9.00 do 16.00 a prechod trvá cca 35 min. Nástup na turistický chodník je možný pri kostole v Smoleniciach, alebo na Jahodníku pri ceste do jaskyne Driny. Trasa je terénne nenáročná o dĺžke 7,5 km. Zo Smoleníc je možnosť výstupov na blízke kopce Čiernu skalu, Veterlín, Havranicu a najvyšší vrch Malých Karpát Záruby.

Objavením jaskyne Driny sa položil základ pre vznik rekreačného strediska Jahodník, kde je možnosť ubytovania v chatovej osade a stravovania v štýlovej reštaurácii. Rekreantom je k dispozícii kúpalisko, táborisko i jazda na koni. Tel.: 033/921 40, 922 62.

Na nevysokom návrší nad Smolenicami stojí Smolenický zámok. Bol to pôvodne strážny hrad postavený pravdepodobne v 14. storočí na ochranu malokarpatských priesmykov a obchodnej Českej cesty. Patril rôznym šľachtickým rodom, od roku 1777 Pálfiovcom. Za Rákociho povstania bol poškodený, sídlo panstva sa prenieslo do kaštieľa v obci a hrad postupne pustol. Začiatkom 20. storočia začali Pálfiovci na jeho mieste stavať novodobé rodinné sídlo podľa projektov architekta J. Huberta. Z pôvodného hradu zostali len bašty. Architektúra zámku je urobená podľa stredofrancúzskych zámkov . Dnes je domovom vedeckých pracovníkov SAV a je využívaný na rôzne zasadania, vedecké sympóziá, konferencie. V zámku je možnosť ubytovania. Romantický vzhľad zámku zvýrazňuje rozsiahly okolitý park s lúkami, voľne prechádzajúci do malokarpatských lesov. Múzeum Molpír sa nachádza sa v Smoleniciach, súčasťou expozícií sú vykopávky z hradiska Molpír, ukážky z flóry a fauny Malých Karpát. Otvorené : Utorok – Nedeľa od 10.00 – 16.00 h.

 

Dobrá Voda

Nad obcou sú zrúcaniny hradu Dobrá voda. Postavili ho pravdepodobne v 13.storočí na mieste staršieho hradiska, po ktorom sa dodnes zachovala časť zemného opevnenia. Slúžil ako strážny hrad pri prechode cez Malé Karpaty, písomne je doložený roku 1263. Bol kráľovským majetkom, neskôr prešiel do vlastníctva šťachty. V roku 1762 vyhorel, potom čiastočne opravený slúžil na ubytovanie a ako väznica pre poddaných. Od konca 18. storočia pustol a zachovali sa len múry hradného paláca, kaplnky a opevnení. Cez Dobrú Vodu vedie turistický chodník Cesta SNP z Bratislavy až po Brezovú pod Bradlom. Na cintoríne v Dobrej Vode je Pamätný dom a fara s pamätnou tabuľou Jána Hollého, ktorý v obci dožíval posledné roky svojho života. Pod Mariášom je vybudované rekreačné stredisko Pohoda s možnosťou ubytovania a stravovania, jeho súčasťou je kúpalisko s vyhrievanou vodou a tenisovými kurtami. Tel. 033/554 71 14.

 

Dechtice

V katastri obce je zrúcanina františkánskeho kláštora a kostola sv. Kataríny zo začiatku 17. storočia. Nachádza sa na návrší 330 m n.m. V blízkosti je lovecký kaštieľ Planinka.

 

Buková

Obec leží uprostred pohoria Malých Karpát. V katastri obce sa nachádza vodná nádrž a okolie je bohaté na výskyt vzácnych druhov flóry a fauny. Nad obcou sa vypínajú zrúcaniny hradu Ostrý Kameň z 13. storočia. Slúžil ako kráľovská pohraničná pevnosť na tzv . Českej ceste. Pôvodne gotický tzv. horný hrad pozostával z veže, paláca , kaplnky a opevnenia. Začiatkom 18. storočia bol silne poškodený v Rákocziho stavovskom povstaní a postupne pustol. Okolie hradu je významnou lokalitou reliktenej flóry. Z Bukovej vedú turistické trasy na zrúcaninu hradu Korlátka a výstup na najvyšší vrch Malých Karpát Záruby /768m/.

 

Dolná Krupá

Dolná Krupá leží v predhorí Malých Karpát, v údolí Krupianskeho potoka. Krásne lesy, ktoré obklopujú obec poskytujú návštevníkom príjemný oddych. Západným smerom vedie cesta k hlavnému hrebeňu Malých Karpát, ktorý je od obce vzdialený 7 kilometrov. Ľahko sú dostupné aj ďalšie významné turistické objekty / Smolenický zámok, jaskyňa Driny, hrad Dobrá Voda/. Okrem prekrásnej prírody má obec aj zaujímavé kultúrno-historické pamiatky.
V centre obce stojí klasicistický kaštieľ s rozsiahlym anglickým parkom, ktorý v rokoch 1793 – 1795 postavil staviteľ Hausmann na mieste staršieho kaštieľa. V rokoch 1820 – - -1828 bol čiastočne upravený zásluhou jeho majiteľa Jozefa Brunsvika. Za jeho života sa kaštieľ stal jedným z najkrajších šľachtických sídiel na území Slovenska a blízky vzťah k nemu mal hudobný velikán L.V. Beethoven , ktorý tu zložil svoju známu Sonátu mesačného svitu op.27. V Beethovenovom domčeku pri kaštieli je expozícia o živote a diele L.V. Beethovena.

 

Hospodárstvo

Prírodné zdroje územia okresu sa vyznačujú veľmi dobrými pôdnymi podmienkami pre poľnohospodársku výrobu. Úrodné černozeme, hnedozeme Trnavskej pahorkatiny a s nimi súvisiace lužné a nivné pôdy v údolí Váhu umožňujú pestovanie všetkých druhov  technických plodín mierneho pásma – pšenice, sladovníckeho jačmeňa, kukurice, cukrovej repy a chmeľu. Na južných svahoch Malých Karpát, žiaľ zaniká pestovanie vinnej révy. Rozšírenej rastlinnej výrobe zodpovedá aj živočíšna výroba. Predovšetkým stavy hydiny prekračujú celoslovenský priemer. Náš okres patrí medzi najpriemyselnejšie okresy Slovenska. V strojárskom odvetví vynikajú závody PSA Peugeot Citroen,  ŽOS a.s.Trnava, Mona s.r.o., Sachs s.r.o., , Punch – Fremach,TOMA a.s. Trnava Celoslovenský význam majú závody EBO Jaslovské Bohunice, Chemolak Smolenice, závod na výrobu sklených vlákien John Manville  Trnava, Swedwood Slovakia V potravinárskom odvetví majú dlhoročnú tradíciu: I.D.C., OZ Figaro Trnava, Hydinárske závody v Cíferi. Patrí sem aj závod na výrobu pudingov v Boleráze. Priemysel dopĺňa nábytkárky závod v Trnave, textilné závody v Trnave produkujúce pánske košele.

 

Mesto Trnava

 

Poloha: 48°23´s.z.š

             17°36´v.z.š.

Rozloha:71,53 km2

Počet obyvateľov: 68tis.

 

Krajské mesto Trnava a jeho katastrálne územie leží v juhozápadnej oblasti SR medzi riekou Váh a pohorím Malé Karpaty v oblasti Podunajskej nížiny. V rámci nej sa rozprestiera v geomorfologickom celku Podunajskej pahorkatiny, pod celku Trnavskej pahorkatiny a časti Trnavskej tabule.

Najvyšší bod v najzápadnejšej časti katastrálneho územie neďaleko katastrálnej hranice s obcou Zvončín, kde dosahuje nadmorskú výšku 188 m. Najnižší bod 134 m n. m. sa nachádza v katastrálnej časti, tok Trnávky opúšťa mesto. Najvyšší bod intraviláne mesta (156m n.m.) je v mestskej časti Kopánka na Špačinskej ceste. Najnižší bod intravilánu (140m n.m.) je na mieste, kde Trnávka opúšťa mesto.

 

Mesto sa nachádza v teplej suchej oblasti mierneho klimatického pásma s miernymi zimami. Priemerné ročné teploty dosahujú +9° a + 10° C, v najteplejšom mesiaci júli až +20,3°C, kým v najchladnejšom mesiaci januári len-2,2°C. Množstvo zrážok za rok sa pohybuje v rozsahu 550mm až 960mm, vo vegetačnom období je to však iba 320mm. Snehová pokrývka sa udrží asi tri mesiace, jej priemerná hrúbka býva okolo 18 cm. Prevládajú vetry severozápadného smeru.

Trnava patrí podobne ako celá oblasť k úmoriu Čierneho mora. Jej územie je odvodňované tokmi Parná, Trnávka, Krupinský potok ktoré pramenia v Malých Karpatoch a patria do povodia Dudváhu vlievajúceho do Váhu.

V pedologických pomeroch dominantné zastúpenie majú na území černozeme viažuce sa na karbonátové spraše. Patria k pôdam suchozemským.

Súčasná vegetácii Trnavy a jej okolia sa výrazne líši od pôvodnej. Pôvodné porasty sa vyskytujú v oblasti hospodárskeho dvora Farský mlyn , SZ od potoka Parná, v lesíku na nive Trnávky v lokalite Štrky a v lesíku v Kamennom mlyne. Vyskytujú sa tu: jelša lepkavá, javor poľný, brest väzový, jaseň štíhly, dub sivý... Z kríkov sú najčastejšie hloh obyčajný, zob vtáčí, svíb krvavý. V bylinnom poraste sú známe veternica iskerníková, zádušník brečtanovitý, čarovník parížsky, hluchavka škvrnitá, kokorík širokolistý, čistec lesný.

V poľných kultúrach okrem pestovaných druhov nachádzame spoločenstvá, druhy: hlaváčik letný, hviezdica prostredná, mak vlčí, horčica roľná, parumanček nevoňavý, pupenec roľný, mlieč roľný, pichliač roľný apod.

K najbežnejším porastom s drevinou vegetáciou patrí agát biely, v jeho krovinnom poschodí sa vyskytuje baza čierna, v bylinnom pŕhľava dvojdomá, lipkavec obyčajný.

Na aluviálnych nivách boli vysádzané monokultúry šľachtených euroamerických topoľov. Vegetácia vôd a mokradí tvoria rozsiahle trsťové porasty, porasty vysokých ostríc. Dominujú pálka širokolistá a úzkolistá, trsť obyčajná, kostihoj lekársky.

Na súčasnom zložení živočíšstva má podiel aj človek. Postupným vyklčovaním lesov a premenou stepných biotopov na poľnohospodársku ornú pôdu či pasienky podmienil ústup pôvodnej fauny. Niektoré druhy človek aj úmyselné zavliekol, patrí sem ondatra pižmová, potkan hnedý, pásavka zemiaková, voška krvavá. Z celkového počtu 137 druhov vtákov je najpočetnejší rad vrabcotvarých so 71 druhmi. K pravidelne sa vyskytujúcim druhom patrí hrdlička záhradná, kukučka jarabá, straka čiernozobá, dateľ veľký, slávik krovinový, drozd čierny, vrabec domový, kanárik poľný, stehlík pestrý.

Cicavcov bolo zistených 31 druhov. Hojne sa vyskytuje krt podzemný, piskor lesný, myš domová, potkan hnedý, hraboš poľný, jež bledý, potkovár malý(netopier), netopier veľký, netopier pestrý.

Rýb tu žije 12 druhov- najpočetnejšie sú kaprovité – plotica červenooká, ostriež zelenkavý, šťuka severná, jalec maloústy a kapor obyčajný.

Na území extravilánu žije 9 druhov obojživelníkov- mlok močiarny, skokan štíhly, ropucha bradavičnatá, rosnička zelená apod.

Druhovo najchudobnejšou triedou stavcov sú na území Trnavy plazy, sú len dva druhy-jašterica bystrá a užovka obojková.

Chránené časti prírody v Trnave:

Chránený areál Trnavské rybníky( prvá zmienka r.1528) Prvá zmienka o tejto lokalite pochádza už z roku 1528, celá rybničná sústava bola dobudovaná v rokoch 1955- 1956. Okolie rybníkov lemujú zvyšky lužného lesa . Prírodné bohatstvo Trnavských rybníkov je veľmi rozmanité. Rôznorodosť rastlinstva a charakter územia podmienil veľkú druhovú pestrosť tunajšej fauny. Najväčšiu pozornosť si zasluhujú vtáky, najmä z hľadiska výskytu a hniezdenia. Na rybníkoch sa vyskytuje až 150 chránených druhov vtákov, čo predstavuje 78,5 % z celkového počtu tu zistených druhov, z ornitologického patria k ojedinelým mokraďovým biotopom nadregionálneho významu. V blízkosti Trnavských rybníkov je hotel Koliba a prírodné kúpalisko Kamenný mlyn.

 

V blízkom susedstve mesta Trnava sa rozprestiera pohorie Malých Karpát, CHKO, ktoré poskytujú obyvateľom Trnavy a jej návštevníkom široké možnosti trávenia voľného času. Osobité čaro pohoriu dodávajú práve zrúcaniny strážnych hradov, ktoré chránili priechody cez Malé Karpaty. /Ostrý Kameň, Dobrá Voda, Smolenice/. Svoje čaro však majú aj niektoré obce v okolí Trnavy.

 

 

 

Chránené lipy v parku Pavla Lišku- sú staré asi 260 rokov a vysoké 15 a 20m.

 

Mesto Trnava obývajú prevažne občania slovenskej národnosti. Podľa územno-správneho členenia z r. 1996 sa Trnava stala sídlom kraja. Jej územia sa členia na mestské časti: Staré mesto, Kopánka, Hlboká, Tulipán, Modranka, Vozovka, Prednádražie, Spiegelsal a Vodáreň.

Vďaka výhodnej polohe bola oblasť Trnavy osídlená už v najstarších epochách ľudských dejín, čo dokladujú archeologické nálezy už z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a laténskej. Úrodná pôda a vyvýšení terén vhodný na osídlenie z hľadiska ochrany pred záplavami a priaznivý režim spodných vôd poskytovali základné podmienky na vybudovanie trvalých obytných sídiel. Prvé slovenské osídlenie sa v oblasti Trnavy datuje do 6. storočia, čo potvrdzujú nálezy nádob pražského typu. Z obdobia Veľkej Moravy, prvého štátneho útvaru západných Slovanov v 9.storočí, sa našlo sídlisko a niekoľko hrobov. Najstaršie nálezy z obdobia stredoveku pochádzajú z 12. a 13. storočia a boli objavené v historickom jadre mesta( napr. depoty strieborných mincí vykopané pri farskom kostole, veľké nálezisko keramiky a iné).

Mesto sa vyvinulo z osady ležiacej na dôležitej križovatke obchodných ciest, z ktorých jedna (via Regni Bohemiae-Česká cesta) viedla z českých krajín do Uhorska, druhá spájala Poľsko so Stredomorím. Tu sa pravdepodobne zastavovali obchodné karavány a vzájomne si vymieňali tovar. Od pravidelných sobotných trhov bol odvodený aj názov osady – Sobota, v nemeckom a maďarskom jazyku nazývaná Tyrnaua Szombat.

     Historici správne predpokladali, že osada ležiaca ma dôležitej spojnici európskych ciest musela jestvovať už v 9.storočí – potvrdzuje to unikátny nález z roku 2006 – kostrové hroby

 

V tzv Zoborskelistine z roku 1113 je doložené po veľkomoravské osídlenie oblasti Trnavy. Listina, jedna z najstarších na Slovensku, vznikla v kláštore na Zombore pri meste Nitra a týkala sa majetkových záležitostí tohto konventu. Samotné mesto sa v písomných dokumentoch po prvý raz uvádza až v rokoch 1205 až 1211   v súvislosti s príjmami farského kostola sv. Mikuláša. Medzi slovenskými mestami sa Trnava hrdí významným primátom: bola prvým mestom na území Slovenska s výsadami slobodného kráľovského mesta. Udelil mu ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV.

 

V prvej polovici 13. storočia sa začalo stavať opevnenie. Tvorili ho rozsiahle hradby, vodné priekopy, štyri brány, bašty. Na prelome 13. a 14. storočia mesto zaznamenáva značný hospodársky a stavebný rozvoj. Jeho význam narastá najme v 16. storočí, keď sem pred tureckým nebezpečenstvom v roku 1541 presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo. Kapitula tu zostala takmer 300 rokov. Trnava sa postupne stala strediskom náboženského, spoločenského, kultúrneho a politického života Uhorska. V roku 1554 arcibiskup Mikuláš Oláh vydal slávne artikuly trnavskej školy, ktorá ašpirovala aj na právo udeľovania bakalárskych titulov. Na jeho podnet vznikol neskôr kňazský seminár. V roku 1577 na území mesta založili prvú tlačiareň.

 

Významnou etapou v dejinách mesta bolo 17.storočie. V roku 1635 tu kardinál Peter Pazmány otvoril Trnavskú univerzitu. Spočiatku mala len dve fakulty- filozofickú a teologickú, neskôr (v roku 1667) k nim pribudla právnická a v roku 1769 lekárska. Otvorenie týchto fakúlt znamenalo, že Trnavská univerzita bola prvou úplnou univerzitou v Uhorsku a najväčšou a najvýznamnejšou vzdelávacou inštitúciou na dnešnom území Slovenska. I keď pôsobila len od roku 1635 do roku 1777( na príkaz Márie Terézie bola presťahovaná do Budína), mala veľké zásluhy na rozvoji vzdelanosti najmä slovenského obyvateľstva. Jej hlavným poslaním však bola výchova rímskokatolíckych kňazov vo vtedy prevažne protestantskej krajine. Svetské zameranie univerzity sa rozvinulo až v posledných rokoch jej existencie- najmä v druhej polovici 18. storočia. Už v tom čase tvorili Slováci najmenej polovicu profesorského zboru. K univerzite patrila tlačiareň, v ktorej vyšlo viac ako päťtisíc titulov, observatórium, bohatá knižnica, archív, vzácne zbierky (najmä hudobné), botanická záhrada, lekáreň a iné.

 

Koncom 18. storočia tu významný jazykovedec Anton Bernolák (1762 až 1813) kodifikoval prvý slovenský spisovný jazyk vychádzajúci zo západoslovenského nárečia. Pod vedením tohto národného buditeľa začalo v Trnave svoju činnosť Slovenské učené tovarišstvo, ktoré avizovalo kultúrny život Slovákov. S novým rozvojom mesta sa šírila novšia archtektúra. V roku 1831 slávnostne otvorili budovu Trnavského divadla.

 

Ďalší hospodársky rozvoj zaznamenalo mesto v druhej polovici 19. storočia. Železnicou , spočiatku konskou (1846), neskôr parnou sa spojilo s Bratislavou. Vybudovalo sa niekoľko tovární. Ako prvý bol postavený cukrovar (1868). Pracovalo v ňom približne 390 zamestnancov a bol najväčší v Uhorsku. Na území mesta bola aj sladovňa (1869) a zvonolejáreň (1899). V roku 1900 tu postavili plynáreň, ktorá dodávala plyn do fabrík, domácností a na verejné osvetlenie. Podnik Figaro, ktorý dodnes produkuje sladkosti, tu otvorili v roku 1907.

 

V priemysle v tom čase pracovala len menšia časť obyvateľstva. Zvrat nastal až pred koncom prvej svetovej vojny vybudovaním Coburgových závodov s vojenskou výrobou. Stali sa najvýznamnejším priemyselným podnikom v širokom okolí a jediným miestom, kde sa využíval elektrický prúd.

K významným kultúrnohistorickým činom patrí založenie Spolku svätého Vojtech (1870),ktorý sa zameriaval na vydávanie a šírenie slovenskej katolíckej literatúry. V časoch národnostného útlaku sa zaslúžil o posilnenie slovenského povedomia. Po zatvorení Matice slovenskej (1875) ostal jedinou pronárodnou kultúrnou inštitúciou.

 

Okrem spomínaných osobností v meste pôsobili: dramatik Ferko Urbánek, sochár Ján Koniarek, hudobná skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský. V 20. storočí udávala smer slovenskej literatúre tzv. trnavská skupina, do ktorej patril Miroslav Válek, Viliam Turčány, Ľubomír Feldek a iní. Výraznú duchovnú brázdu vyorali František Richard Osvald, Ambróz Lazík, Július Gabriš. Z oblasti športu okrem cyklistov (1893) a futbalu (60-te a 70-te roky 20.storočia) treba spomenúť Jozefa Herdu, strieborného medailistu v zápasení z OH 1936.

 

Vzhľadom na veľké množstvo kultúrnych a historických pamiatok sa Trnava právom radí medzi najbohatšie mestá Slovenska.

V súčasnom období Trnava je známa nielen históriou, ale aj školstvom, priemyslom, kultúrou.

Na území mesta sa vzdelávajú vysokoškoláci na Univerzite Cyrila a Metoda, na Trnavskej univerzite, Fakulte materiálovo-technologickej STU. Stredoškoláci môžu navštevovať 14 škôl.

Kultúru reprezentuj Trnavské divadlo a Dom kultúry, Galéria Jána Koniareka. Trnava je sídlom arcibiskupského úradu.

Najvýznamnejšie závody v Trnave sme spomenuli v časti okresu Trnava. Samozrejme, že uvedené podniky dopĺňa aj rad menších organizácií, ktoré majú však len miestny charakter.

 

Poznámka:

Učebný text je určený výhradne pre vnútornú potrebu žiakov.

Učebný text bol spracovaný z dostupných textov pre potreby vyučovania regionálnej geografie žiakov 8.ročníka.

Boli použité predovšetkým texty autorov:

V.Lauko-Trnavský kraj

P.Korec, V.Lauko-Kraje a okresy Slovenska, Nové administratívne členenie

A.Trnka a kol.-Príroda Trnavy

Dr.J.Šimončič-Sprievodca Trnavou

Využité boli aj dostupné internetové stránky